História a pôvod čaju

Dnes si čaj vieme vychutnať na milión spôsobov. Pitie čaju siaha do dávnych hĺbok trádicií rôznych kultúr po celom svete. Vytvorili sa priam rituály o spôsoboch pitia čaju. Na čo narazíme, keď sa vydáme po ceste histórie čaju? Ako čaj zmenil náš svet a formoval ho spôsobmi, akými by nás to ani nenapadlo? Aký je jeho prekvapujúco temný politický a obchodný zvrat v histórií?

zber-caju

Začnime cestu od úplného začiatku. Čaj nebol vždy lahodnou záležitosťou. Ľudia, ktorí žili v oblasti Assam v Indii, Sichuan a Yunnan, ktoré sú provinciami v Číne, čo sú oblasti považované za rodiská čaju, lístky žuvali po tisícky rokov. Jestvuje legenda, ktorá vraví, že okolo roku 2500 p.n.l., čínsky vládca Shen Nung preváral svoju vodu a vietor mu do nej zavial čajové lístky. Chuť ho milo prekvapila a musel sa o ňu podeliť.   

Pitie čaju sa rozšírilo z týchto čínskych provincií z juhu na sever, čomu napomohli budhistickí mnísi. Čaj sa stal ich obľúbeným nápojom, nakoľko im pomáhal zostať bdelí počas ich dlhých, meditačných tréningoch. Šírenie čaju sa rozrastalo ako šírenie budhizmu, skrz celú Čínu a ostatné miesta v Ázií.

Servírovanie čaju bolo rozhodne odlišné od toho, ktoré poznáme dnes. Vysušené listy čaju zlisovali do kociek, z ktorých si kúsky ulamovali a do výluhu pridali napríklad soľ, cibuľu, zázvor alebo pomaranč. Nebojte sa, ľudské chute v minulosti neboli tak odlišné, ako tie naše dnes. Ani teraz, ani v minulosti by tento nápoj nepovažovali za lahodný. Bola to ich medicína na problémy s bolesťami brucha, kožnými problémami, nespavosťou, či zlým zrakom.

Až počas dynastie Tang (618 - 907) sa z čaju stala príjemná pochúťka. Zelený čaj bol vždy na prvom mieste, nakoľko Čína nepoznala čierny čaj až do začiatku 17-teho storočia. Vládca začal s čajom obchodovať a tak sa rozšíril do Burmi na juhu až na Sibír, z Japonska a Kórei na východe, cez Turecko, Mongolsko, Rusko na západe. Do Japonska a Kórei dorazil čaj na konci 6-teho storočia vďaka budhistickým mníchom. Japonskú atmosféru môžete zažiť najlepšie s čajom s názvom “Japonská sencha” ( nájdete v našom e-shope: Japonská sencha ) , ktorý je pre nich tradičný alebo s čajom “Geisha” ( nájdete v našom e-shope: Geisha ) pre niekoho, kto si rád tradičnosť aj spestrí.

Ako sa čaj rozšíril po Európe?

Bolo to vďaka Holanďanom, ktorí priniesli prvý čaj v roku 1610. Európa spočiatku tomuto nápoju nebola veľmi naklonená, nakoľko cena sa zdala trochu prehnaná za tento trpký, liečivý nápoj. Ľudia v ňom videli jediné použitie: na odstránenie ťaživých snov a na uvoľnenie ťažkosti v črevách.           

V Anglicku sa čaj objavil v roku 1645, no angličania rovnako nejavili veľké sympatie rovnako, ako zvyšok Európy. Tak to bolo, až pokým sa princezná Catherina z Portugalska, ktorá čaj milovala a Charles II z anglicka zosobášili v roku 1662. Dá sa povedať, že toto odštartovalo dopyt po čaji v celom Anglicku. Vtedy veľmi prosperujúca Čína o nejaké Anglicko samo o sebe nejavila záujem. Jediné, čo pre Čínu bolo lákavé, bolo striebro, ktorého angličania nemali dosť. Výmenný obchod sa dal uskutočniť vďaka ópiu, ktoré sa používalo napríklad na výrobu morfia. Vedelo zbaviť bolesti a malo sedatívne účinky. Táto temnejšia časť histórie o čaji pokračuje tým, že Anglicko zabralo časť Indie, konkrétne Bengal na produkovanie ópia. V tom čase bolo ópium v Číne už nelegálne, no existujú údaje, ktoré tvrdia, že každý tretí obyvateľ ópium užíval.

relax-s-cajom

Táto situácia vyústila do vojny, ktorá však nič nezrovnala. Za to v Anglicku okolo roku 1800 sa čaj prirodzene začlenil do bežného života každého občana, každej triedy. Britské impérium si bolo vedomé, že to bola Čína, kde sa ich čaj pestuje, spracováva a predáva sa im za veľmi slušný profit. Ak chceli z tohto obchodu Čínu vynechať, museli sa najskôr dozvedieť, ako čaj treba spracovať, čo nebolo najjednoduchšie. Čínska vláda zakázala podávať akékoľvek informácie o výrobe čaju. Škótsky botanik Robert Fortune bol vyslaný do Číny v roku 1848 “ukradnúť” poznatky o tom, ako číňania vyrábajú čaj.

Navštívil čajové farmy a továrne a zistil, že všetky čaje, ktoré poznali,  pochádzajú z jednej a tej istej rastliny - Camellia sinensis. Predtým sa prirodzene domnievali, že každý druh čaju pochádza z inej rastliny. No Fortune sa dozvedel, že všetky rozdiely medzi zeleným a čiernym čajom sú výsledkom procesu samotného. Čierny čaj bol fermentovaný, zatiaľ čo zelený nebol. Jeho silu spoznáte vďaka čiernemu čaju “Earl Grey”, či “Black” a kvôli tomuto pôžitku by ste sa aj vy do Číny vkradli.

Po rokoch sa naučil ako s rastlinami zaobchádzať, ako sa o ne starať, ako ich spracovávať, aké príslušenstvo je na to potrebné. Britský kolonializmus a jeho čajové plantáže sa tak rozrástli do Burmi, Ceylonu, východnej Afriky a iných miest, kde bolo podnebie na pestovanie vhodné.

Momentálne je v čajovom priemysle zamestnaných vyše 13 miliónov ľudí. Je druhým najobľúbenejším nápojom na svete. Robert Fortune asi nečakal, akým veľkým sa čajový priemysel stane, keď sa z Číny vykrádal s jeho rastlinami.    

Grafický návrh vytvořil a na Shoptet implementoval Tomáš Hlad & Shopteťák.cz